ŋi ɦjulla In our village, हाम्रो गाउँमा, tsal,tsələn.nep tsal tsələn tam lapkeko ɖhotaŋko the rites and customs, let's say, चाल चलन (र) भाषा भनेको मानौं tam laptʃeki ɖhotaŋko tholə ɦjaŋ tam thʃik tʃik ɲi laptʃo Let me tell you some things according to the custom of our village. कुरा भन्छु, चलन अनुसार त्यस माथि कुरा एक दुई शब्द भन्छु (भनुँ है)। ɦjul lapke dini horaŋ ɦjaŋdi ghe tʃimpu re The village is very important. गाउँ भनेको यसलाई हाम्रो धेरै महत्वपूर्ण हो। ɦjaŋdi Very important. निकै ghe tʃhumpuke tam re It is an important language. महत्वपूर्ण भाषा (कुरा) हो। tʃja tʃja kena There is a saying, an old bird always चरा, चरा बुढो भयो भने tʃjaŋ ɖhen mi ghena ɦjul ɖhen remembers its nest, and if a man gets old, he remembers house गुँड संझने मान्छे बुढो भए संझने No inflection in verb ɖhen=remember labdu It is said so, भन्छन्। taŋ bu pelə in old proverbs. उहिलेको उखानमा। pe=proverb ipi memeja palola ei Was it from my grandparent's time? बजै बाजे पालोमा होकि? ei=DM palola.nep ɦonʈe pe tʃik jø tere They used to say a proverb like this. यस्तो उखान छ नि। lapʃuŋ lapnani da ɦonʈe tʃedi He had a saying like this. भन्यो भने यस्तो गरेर ŋi ɦjullə dheti khaŋlə dha ʈhotaŋ ɦonʈe ɦonʈe jøre In our village there was a tradition like this, they say. हाम्रो गाउँमा बसेको बेला अब चलन चल्ती यस्तो यस्तो थियो रे। jøre= PST.cop tʃema ghaŋla tʃitu labnani da ŋaki kituk tʃi ʃe ghoʃuŋ ai I should tell about my life and of my hardships and good times. (म) सानो बेलामा के छ भने अनि मेरो सुखदुखको कुरा भन्नु पर्यो है। meki kituk memba My life is not about the happiness and hardships of others. अर्कोको सुख दुखको कुरा होईन। ŋaraŋki kituk tʃi lap ghosuŋ ŋi ɦjullə dhedi I should talk about the happiness and hardships of our village. मेरो दुखसुखको कुरा भन्ने पर्यो गाउँमा बसेर। ŋa tʃema ghaŋla ŋa tʃatsi kju meke mi ɦin I did not have much property when I was young. I was poor. म सानो बेलामा म केही (थोरै) सम्पत्ती नभएको हुँ। kju mekeki bhidza tʃik re I am a son without much wealth. सम्पत्ती नभएको एउटा छोरा हुँ। aba ama dha dhuppu ɦjuŋdila bhidza ta kju medi ledilə tʃa tʃi dhuppu ɲjuŋ pere My parents suffered. I was a poor child. We were separated. I've had many hardships in my life. बाउ आमा दुख पाएर छोरा चाहिं सम्पत्ति नभएर छुटेर केही मात्रा दुख पाएको थिएँ। dhukudi ghanʈe tʃedi ɲuʃu labna My life was very difficult because.... दुख चाहिं कसरी पाएँ भने tʃemane raŋ aba ama ʃjor my parents died when I was very young. सानोमै बा आमा वितेर ʃjor=die (without suffix) raŋ ʈaŋ bi ʈaŋ ʈok dʒhũ sindi dʒhjambi dʒhaŋʈukne ŋa matʃhjorpa re I was an orphan because of this I was not loved when I was a child. आफू टुहुरा गरीव टुहुरा भएर मायालु (मायालाग्दो बच्चा) हुन पाईन। re= ?? aba amaki siktʃjək ŋalə terke mantʃorpa re I could not afford schooling from parents. बाउ आमाको शिक्षादिक्षा मैले पाउन सकिन। mantʃor= PST; when -pa added, -re is obligatory. dhene ŋa tʃaktʃa tsi dhokpu ɲoŋʃuŋ I've had many hard times in my life. अनि म (मैले) अलि थोरै दुख पाएँ। ɦoneni ŋaraŋ ko thøndini aba amako ta ʃjorpə re My parents passed away when I was still growing up. त्यसपछि म आँफै गर्न सक्ने (सक्षम) भएर बा आमाको मृत्यु भयो रे। ʈuku ghaŋla aba ama ʃjorpə re My parents died when I was very young. सानो बेलामा बा आमा बित्नु भयो। ŋa tʃjaŋ ha ghotʃeme I did not know anything. मैले केही थाहा पाईन। aba amani meke paka re It is true that I did not have any parents. बा आमा नभएको पक्कै हो। paka.nepali (pəkka=certainly) dha ŋaraŋ tholə ja da ghanʈe tʃeti dzindəgi gudzar dzheke laõ ke tʃjako ŋaraŋlə rə leʃuŋ I had to figure out how to make a living and survive on my own. अनि मै माथि कसरी अब देखि (दिन ) जिन्दगी गुजारा गर्ने भनेर भनेर (भन्ने) कुरा म आँफैमा जिम्मेवारी (बोझ) पर्‍यो। raljoti ghaŋla dhene dha lo I was independent from the time... निर्भर भए पछि अनि अब वर्ष ghu twi tʃuktʃik lepʃuŋ I was about nine, ten or eleven years old. नौ दश एघार पुगें। dhene ʃjamla dhe dha tʃi dhu lapna Later what happened is... अनि पछि अनि अनि के छ भने ʈibəʈenne mal ja people from Tibet came for selling goods. तिब्बतबाट मालहरू rikoʈ tʃeti ɦoŋdu ŋi ɦoŋba re The people from Tibet came to sell goods. सामान वेच्नेहरू गरेर आए, अनि, आए। rikoʈ= sellers going to village to village khoki dzhola bhitʃaja kherdilə I worked as a porter for a man and his sons. उसको झोला र छोराहरू बोकेर kho ghənise riphudzi mi ʃuŋbataŋ sərə̃rarthi He was a refugee. उ के रे शरणार्थी मान्छे भएर शरणार्थी ghənise=DM riphudzi.eng, sərə̃rarthi.nep tigi ljakati inɖijala ɖhoke lapti ŋa dhene mala inɖijalə kjalʃuŋ ba My job was to accompany them to India. यो काम चाहिँ भारतमा पुर्याई देउ भनेर म यहाँ बाट भारत पुर्‍याउन गएको थिएँ। kjalʃuŋ ba= perfect inɖijala.eng kho phidzako khertilə mala kjalʃuŋ ba Having carried his son, I had gone to take his child there. उसको छोरा बोकेर तल पुर्‍याउन गएको थिएँ। nepalki səntʃəm ni mala thaldilə We crossed the Nepalese border. नेपालको सिमाना बाट तल नाघेर tsitəwənke mala tʃeti ʈhori ləpsala lepʃuŋ We reached a place called Thori. चितवनबाट गएर ठोरी भन्ने ठाउँमा पुग्यौँ। ʈhorilə leptilə dhene khuŋ ɲi ta mala ɖhoke ɦin After we all reached Thori, I decided to go down to India. ठोरीमा पुगेर अनि उनीहरू दुईजना त्यहाँबाट तल हिँड्छु भन्ने निधो गरे। ɦin= Copula ? inɖijalə ɖhokəe lapʃuŋ dhene ŋani ɦjalə lo ɦoŋ ghoʃuŋ After I finished my work, I returned to Manang. भारतमा जाने भने, अनि म चाहिँ माथि फर्केर आउनु पर्यो। inɖijalə.eng ʈugu ŋa ʈuku ʃuŋ bəraŋ dhene ŋa ɦodi kola I was a child, and so... वच्चा म वच्चा भएर अनि म त्यसैकारण khuŋ ɖho ʃəla ŋa ɖhoke ɦin lapti when some people suggested I travel with them... उनीहरू हिँड्ने ठाउँमा म पनि जान्छु भनेर ʈukuja ando ro maŋpu dʒhũ phama mepe dhene ghəru ʈhona kipudʒũ həi ləptilə nokʃum I was happy to go with them. I had no parents and these children were my friends. वच्चाहरू साथीभाई धेरै भएर बाउ आमा नभएर अनि जहाँ गएपनि सुख पाइन्छ कि (भन्ने) मनले सोचें। tʃhetilə ʈukuja nemtu malə ʃuŋpa inɖijalə I made up my mind and went to India. भनेर वच्चाहरूसँग तल गएँ भारतमा। inɖijalə.eng dhene inɖijalə ɖhodi ghaŋla ni ta tʃi dzheke While I walked to India, what could I do during that time? अनि भारतमा हिँडेर त्यो वेलामा चाहिँ अब के गर्ने khuŋ khuŋ ʃeme ghoksalə bhiʃuŋ ŋa ŋa seme ghoksala lepʃuŋ They went one place and I went to another place. उनी उनीहरू अर्कै ठाउँमा गए, म म अर्कै ठाउँमा पुगेँ। lepdilə dha ŋa ni ljaka tʃhetʃjo lapna In that place, I wondered what I could do. ठाउँमा अब म चाहिँ काम के गर्ने भने (पनि) ljaka tʃe ljaka mentʃorke khe ʈukure lapʃuŋ A man told me, "You cannot work. You are too young". काम गर्ने काम नपाउने तिमी बच्चा हौ भन्यो। iskullə ʃu ɖhokəe labnani the tʃhimbu dʒhuŋ du I wanted to go to school, but he said, "You are too old." विद्यालयमा पस्न जाने भन्यो तिमी ठूलो भएको छौ। iskullə.eng ʈuku tʃhimpu dʒhuŋ du I was already too grown up. वच्चा ठूलो भएको छ। iskullə bhərna dʒhu mjõ lapdu He said, "You should not enroll." विद्यालयमा भर्ना हुनु हुँदैन भन्यो। iskullə.eng, bhərna.nep khõjake lapdu They said it. उनीहरूले भने। dhe ŋani tʃi tʃi ghərtilə leʃuŋ Then, after that, I was in the middle way. अब म केही केही विचमा रहेँ। dheti ghaŋlə əni sjamləni otiki bhədzarkolə dhərəmsala lapsa kola le I stayed there. There was a place called Dharmasala. बसेको बेलामा अनि त्यसपछि त्यसले बजारमा धर्मशाला भन्नै ठाउँमा रहन mola kandzi lapsa kola It was in a place called Molaganji. मोलागन्जी भन्ने ठाउँमा dhene ola dhedi isi nurbuki tʃe phəʈaŋko ɦola ɦjoti re I stayed there. The residence of Darai Lama was also there. अनि त्यहाँ बसेर दलाई लामाको दरवार पनि त्यहिँ थियो। isi nurbu= Dalai lama; tʃepəʈaŋ= palace dhene maŋmilə ɖhokəe maŋmilə ɖhokəe lapdu Then some people asked me, "Will you join the army?" अनि सेनामा जाने, सेनामा जाने भनेर सोधे। maŋmi=army lapke tam maŋbu kodu People asked me this. भन्ने कुरा धेरै सुनें। dhe ɦoti kolə dhe maŋmi lamnani ŋa makmilə ɖhokəe ɦin laptilə ŋa lapəɦin I told them, "Okay, if I can, I will join army." अनि त्यसैमा अनि सेनामा जानेभए म सेनामा जान्छु भनेर मैले भने। ɦin= PST, CJ ? lapti gaŋlani makmelə ʈutsine ʈuku khe tʃuŋ ɖha du lapti maŋmila matʃhjiʃuŋ After I decided this, I found out that I was too young to join the army. भनेर त्यसपछि सेनामा जाने भनेको वच्चा तिमी सानो भयौ भनेर सेनामा छिर्न पाईन। ɦonʈe tʃhedi ɖhukpu ŋjuŋdi ŋa ghjakarlə dhupu tsedi tepa ɦin I had hard times like this, I lived in India. यसरी दुख पाएर म भारतमा दुख पाएर बसेको थिएँ। ɦone sjamlani lo kojala tʃhərpətaŋ dhene ŋa makmila ʃjuba When I was old enough I entered the army. अनि त्यसपछि उमेर बढे पछि अनि म सेनामा प्रवेश गरें। ʃjutʃe tʃhjorʃuŋ I joined the army. म (सेनामा) प्रवेश गरें। tʃhjorʃuŋ maŋmila tepe ta ŋa I was able to join. प्रवेश गर्न पाएँ सेनामा, पसें (पस्नै परेर)। lo tʃɯpʃi ne jala ŋa maŋmila dʒhũʃuŋ I was in the army for fourteen years. चौध वर्ष देखि माथि म सेनामा भएँ। maŋme naŋme da Even in the army... सेना भित्र पनि da=DM kho phəudzi khoraŋ naŋlə mepatshe bhoetʃi naŋa ʃjaʃuŋ instead of keeping me with the army, they kept me in the house. उनीहरू फौजी उनीहरू भित्रै नराखेर घरमा राख्यो। bhoetʃi= ??? tʃa tʃa tʃita ɦiki ɦõʃeke ɦiki dhene With a lot of difficulty, I could read and write. अलि अलि गरेर अक्षर चिन्न अक्षर अनि laktʃja miŋ ʃeke dhi laktʃja dhi re dhi laktʃja dhi re I was able to recognize the name of weapons. हतियारको नाम जान्ने, यो हतियार यो हो, यो हतियार यो हो, dhi miŋja laptilə lapʃuŋ They taught me the name of the weapons. यो नामहरू भनेर सिकायो। laptilə ɦotiko ŋa ʈuku suŋbəe kənʈhə ɦjõʃuŋ Having taught me, I learned it in my childhood. सिकाएर त्यो चाहिं म वच्चा भएर कण्ठ आयो। tʃhe tilə ŋa ɦonʈe ɦonʈe gho tʃjoʃuŋ After doing this and that, I was able to learn it. त्यसो गरेर यसो यसो गरेर सक्षम भएँ। naŋla ʃju ŋa tsa kipu dʒũʃuŋ I was happy in the army. त्यसमा पसेर म अलि सुख पाएँ। phəudzi naŋlə kipu re There were comforts being in the army... सेना भित्र आराम थियो। lʏlə natsha madʒhũna kipu re ta except when I got sick. शरिर दुख विरामी नभए आराम छ अब। ta= DM dhe ŋa ʈreniŋja terʃuŋ tsisa ghaŋsalə terʃuŋ They trained me and gave me everything I needed. अनि मलाई तालिमहरू दियो, सबै कुरा दियो। ŋa kəmpəni kəmanɖər ghoksala lepʃuŋ I reached the rank of Company Comander. म कम्पनी कमान्डर भन्ने ठाउँमा पुगें। ghoksa=place ŋa kəmanɖər ghoksala lepʃuŋ I was a 'Comander'. म कमान्डरको ठाउँमा पुगें। lepʃuŋ I reached this rank. पुगें। ʃjamla kəmpəni kəmanɖər ʈibeʈenki kəmpəni kəmanɖər ŋjambulə ŋa matʃjamʃuŋ Later I had a disagreement with the Commander of Tibetan Company Commander. पछि कम्पनि कमान्डर तिब्बतीको कम्पनी कमान्डरसँग म मिलिन। ŋa ni nepalika re I am Nepali. म त नेपाली पो हुँ। na=DM matʃhjamdilə ʈhukpa ʃjorʃuŋ A quarrel broke out between us. नमिलेर झगडा भयो। ʈhukpa ʃjorti ghkre tsukdi halə tʃe tʃhulə tʃe ŋalə ni ta As a result of this dispute I was demoted. झगडा भएर, झगडा भएर यता उता गरेर मलाई त अब reŋkin reŋ ghjapkeko mala tsarʃuŋ I was demoted. तहको तह (फुलीको) चिन्ह तल खस्यो। tələpkoni ta terʃuŋ He still gave me the salary. तलव चाहिं दियो। kəmpəni kəmpəniko tələb terʃuŋ He gave me the salary of the company. कम्पनी कम्पनिको तलव दियो। dhe tələbko ʃeti teti ŋa ghjakarlə ɦonʈe tʃheti dhebə ɦin After I spent that money, I was just living in India without any job. त्यो तलव खाएर बसेर म भारतमा यत्तिकै बसेको थिएँ। dhene mi taikeraŋ ŋake lappa tʃjokʈa re As I said in the beginning, a man... त्यसपछि मान्छे अघि नै मैले भनेको जस्तै mi kena phəjʏɖen lapke tʃhja kena siŋ ɖen lapke tʃokʈa he remembers his village even when he grows old, like an old bird does. मान्छे बुढो भए गाउँ संझिन्छ, भने जस्तै चरा बुढो भए भने जस्तै dhene ɦjul ɖhen ɦoŋʃuŋ I remembered my village so I returned. त्यसपछि गाउँ संझेर आएँ। dha loko lepna raŋ ɦjul dhen du a One always remembers his village. उमेर पुगेपछि आफ्नो गाउँ सम्झनै रहेछ है। a=DM dhen ŋato tʃik raŋjul tsuʈi ɦoŋba One morning I remembered my village. अनि एक विहान आफ्नो गाउँ संझेर छुट्टिमा आएँ। tshuʈi ɦoŋbə ɦin I returned to my village. विदा आएँ। ɦoŋdi ɦjaŋ lam bərtine khaŋ tʃik lobə ɦin I returned once again. आउँदा अनि विच बाटो एक पटक फर्कें। sjama logola tshuʈi ɦoŋdi dhurula lepʃuŋ The next year I returned again. पछिल्लो वर्ष विदा(मा) आउँदा यहाँ आएँ। lepti ghaŋlani ŋani tsi dhen After I returned what else happened? आएर त्यसवेला मलाई के त ? dəlai lama isʈablismenʈ nəmbər twanʈi ʈu lapken khuŋ The address of Dalai Lama's establishment was twenty two. दलाई लामा स्थापना सँख्या बाइस भन्ने उनी isʈablismenʈ, nəmbər.eng mulaja khoraŋki ta uti Down towards it, तलतिर उसैको के रे त्यो ? miŋ go As for name. नाम चाहिँ dhe hotʃere dhen tʃi dʒheke Now this is all, what to do ? अव यत्ति हो अव के गर्ने ? pheləm tʃik loʃuŋ pa malə loʃuŋ de After I returned, I went back down to India. फेरि एक चोटी फर्केर गएँ तल फर्केर गएँ। ʃuŋ, is followed by -pa, and -de. bəhəttər salla dhe bəŋlades ləɖaĩ dzhuŋdi gaŋla ɦola There was a war in 1997 in Bangladesh, बहत्तर सालमा बंगलादेशमा लडाइँ हुदा खेरि त्यसमा bəhəttər, salla, bəŋlades, ləɖaĩ.nep war ləja dzhũʃuŋ A war broke out. युद्ध(मा) भयो। war.eng dzhuŋdi ɦola thuʃuŋ ladaŋla dzhũʃuŋ War also broke out in Ladak. भएर त्यहाँ पनि भेटें। लादाकमा पनि भयो। ghasa kala dʒhũʃuŋ War broke out everywhere. जताततै भयो । ŋəe mak ghjaktʃe ghjap ʃinʃuŋ ŋagi I fought many wars, I did. मैले लडाइँ धेरै लडाईँ गरें, मैले। əni ʃjamləni phelam thaŋ tʃik əur pas laŋdilə dhuro ɦoŋba Later I asked for 'Aur Pas' and returned here. अनि पछि पनि फेरि एक पटक और पास मागेर यहाँ आएँ। əni.nep, pas.eng ɦoŋdi ghaŋla dha phəudzila ni ɦjaŋdi dhotʃe mare dhanta dhi tʃhibu ja After returning I started to have doubts about being in the army. I thought 'I should not have joined the army'. I felt frightened. यता आएर अनि फौजिमा धेरै जान नहुने रहेछ अहिले यो बेला डरलाग्दो ghasa ghala jø ŋalə menta phodilə I was shot at by bullets all over my body. जता ततै मलाई जताततै बन्दुक लागेर dha menʈo tʃjo ŋani Now I shall not go. अब म (बाट) नजाने tʃjo = like ho in Nepali ʈibeʈən lapkeko bholiko ʈibeʈən boli tʃe jø Those who are called Tibetan speak Tibetan. तिब्बती भन्ने चाहिँ तिब्बती बोल्छन्। lapʃuŋ labnani ŋə ʈibeʈen mi ni mare Speaking truly, I am not Tibetan. भन्ने नै हो भने म तिब्बती मान्छे नै होइन। ŋa ni ŋaraŋ rasʈrə jøtere I have a country of my own if I speak truly. म चाहिं म आँफै राज्ट्र छ। rasʈrə.nep nepal rasʈrəki mi re I am a man of the nation called Nepal. नेपाल राष्ट्रको मान्छे हुँ। nepal, rasʈrəki.nep laptilə dhene ŋa taŋ ʃjapa After deciding this, I left the army. भनेर अनि मैले अवश्य छोडेँ । taŋ=leave, ʃjapa= keep; but it means 'I definitely left'. tshuʈiko ta ɦonʈeraŋ mala lo maʃuŋ As for the leave, I did not go down India to join army. विदा चाहिँ त्यत्तिकै तल पनि फर्केर गइन। dhene dhenʈe tsheti taŋ ʃjaba I left the job. अनि यसै गरेर छोडिदिएँ। nam kaʈe matse I did not change my name. नाम काटेको थिइन। dhe jø dhuru dhedhila ʈuku I lived here. I stayed here and had a child. बसेँ, यहाँ बसेर बच्चा ŋaraŋ dhula pəsəl tʃema tʃik ʃumdi dhe jø I have been running a small shop here. म आँफै पसल सानो एउटा चलाएर (समातेर) बसेको छु। ŋaki ki tuk rile ŋaki ki tuk All my happiness and sorrows, मेरो सुख दुख सबै मेरो सुखदुख pəsəl tse matsi tʃu dhe jø I have been staying here running a small shop. एउटा सानो पसल थापेर बसेको छु। ʈopani tsal kjaŋ ɦo One should search their soul. पेट चाहिँ खोज्नै प‍‍र्‍यो। mi ʃena maʈi kuma kuina maʈi ta kjarna maʈi One should not kill people or steal horses. मान्छे मार्न भएन, चोर्न पनि भएन, घोडा फाल्नु भएन। ŋaraŋ ɖhopa dʏndalə pəsəl tsema tʃik tʃu de jø I have been keeping a small shop to earn my livelihood. म आँफै पेटको लागि सानो एउटा पसल चलाइ बसेको छु। dhi ɖhoba ti kjal te jø I have been living here making my livelihood. यो पेट पालेर बसेको छु। kjal=naje reah, te=sit ɦjaŋ dhuru tse ta phintsəl maŋbu ʃordi dhukpu nuŋʃuŋ I have difficulty because I was selling things on credit. फेरि यहाँ (पसल) गरेर उधारो धेरै गएर दुख पाएँ। -pa not possible instead of -sung. ale tsa jøkeko dhuru lip dʒhũʃuŋ I have very little money left when I was finished. अलिकति भएको पैसा पनि यहाँ सिद्धियो। kaʈhmanɖulə dhebə ɦin I was living in Kathmandu. काठमान्डुमा बसेको थिएँ। kaʈhamanɖula dhedilə hala tʃhula tʃhuŋ ra raŋ kɯni mere While I lived in Kathmandu, I did not own properties of any kind. काठमान्डुमा बसेर यता उता व्यापार आफ्नो सम्पत्ति त छैन । mi pəisa kəru tertu ɦo kabla ghjuti tebə mola I had to beg for money. जसले पैसा जहाँ दिन्छ त्यस पछि हिँडेर तल बसेँ। dhe dhe dhe tʃedini dhija ljakla ɦjakpu mindu I did not feel good about living this way. बसें बसें बसें गरेर यो काम राम्रो लागेन। phelam jalə lo ɦõ pa ɦin After I returned I came here.. फेरि माथि फर्किनु फर्केर आएँ। lo ɦoŋdi dhene harkenlə ɦoʈel tʃik ʃumba ʃa ŋjodi I returned and ran a hotel on a piece of land across the stream. फर्केर आएर अनि पारीपट्टि एउटा होटल चलाएँ (समातें ) जमिक किनेर। ŋaraŋla ni ʃa me miki ʃa ŋjoba I did not own any land so I bought land from others. म आँफैलाई त जग्गा छैन, अर्काको (मान्छेको) जग्गा किनेँ. ale terti ʃa ŋjo hoʈel tʃuba I paid the money and bought the land and ran a hotel. पैसा दिएर जमिन किनेँ, होटल थापें। ɦone tʃhulə dhe ŋa mala ɖhoko madʒuŋ Then I did not have to go down below. त्यहाँ बाट अनि म तल जानु परेन। ɦjalə tʃe malə tʃe hoʈelne ɖhopakoni ɖhodu I moved around, but I knew that I could make a living by running a hotel. माथि गरेँ तल गरेँ होटलबाट पेट चाहिँ त पालिँदो (जाँदो) रहेछ। dhe ŋemani ŋaraŋ tsəle tʃhepa ɦin Before I used to run the hotel myself. अनि पहिले त म आफैले चलाउने गरेको थिएँ। dhandhani tsəle tʃe mukhu du Now I can not do it. अहिले त चलाउन नसक्दो रहेछ। lo ɖhuktsu rapsi leŋa lep ʃimba re I am already sixty four or five. उमेर चौसठ्ठी पैंसठ्ठी पुगीसकें। ta ɦonɖe tsedi ŋa henɖeraŋ dheʃja jø I have been living like this. अव यसो गरेर म यत्तिकै बसेको छु। dhe=sit, ʃja=keep dhe ʃjadi dhanta ɦonʈeraŋ re I stayed here like this. बसेर अहिले पनि यस्तै हो। ɖhopa ghaŋni ɦisi nurpu thuktʃe kaʈenki Thanks to the blessings of the Dalai Lama, पेट भरी दलाईलामा निगाह (आशिर्वादले) thuktʃe kaʈen=blessing, best wish phakpa tʃeri ʃiki thuktʃe kaʈeŋlə ŋa ɖhopa kaŋ koni dha ɖho du Thanks to the mercy of the Darai lama, I made it. दलाई लामाको आशिर्वादले म पेट भरीको लागि यसरी नै जाँदो रहेछ। phakpa tʃeri ʃiki=incarnation of god (Dalai lama) ʃeme ʃatʃe lapke kju ni mete re I could not have earned money by other means. अर्को कमाउने भन्ने धन त छैन। phalʈu kjuni ŋalə metere I do not have any other property. फाल्टु सम्पत्ति मसँग छैन। ta ɖhoba kaŋ toptʃeko ɦonʈeraŋ ɖho dhedu It is not difficult to make ends meet. अब पेट भरी खानेकुरा त्यसै जाँदो रहेछ। ŋa sukhi dzibən dʒhũŋ du Now I have a happy life. मेरो सुखी जीवन भएछ अब। sukhi, dzibən.eng bhidza ʃi bhomo tʃik jø I have four daughters and a son. चारजना छोरा र एउटी छोरी छ। dhija khuŋja kipu dʒhũʃjo I hope they are happy. यिनीहरू उनीहरूले सुख पाऊन् (पाओस्)। kjuni raŋki soti khəptu re One's wealth is determined by fate. सम्पत्ति आ-आफ्नो भाग्य हो। soti khəptu=one's fortune mi kju ʈho ʃenə maʈik One should not steal wealth from others. अर्कोको सम्पत्ती खोसेर त भएन। raŋ sakeko ni tʃi dʒheke How can one better oneself? आफुले कमाई त के गर्ने ? ɦina ɖhopa kuntʃjo kaʈanlə kaŋkoni aba ama kaʈenlə kipu du Thanks to the mercy of god and my parents, I have been happily surviving. अनि पेट भरि खानलाई भगवानको कृपाले बा आमाको कृपाले सुख छ। tena dhanda dhuru khiraŋ ŋjamtulə tam laptʃe tʃor du Look, I have been talking with you. हेर अहिले यहाँ तपाईँहरू सँग कुरा गर्न पाएको छु। khe nepali ɦina khuŋ You are Nepalese. तपाईँ नेपाली भए पनि उनीहरू nepali.nep membərja ghani re Where are these others from? (यी) सदस्यहरू कहाँका हुन् ? membərja.eng lapkeko ta ghani ɦoŋ Where did they come from? भनेको चाहिं कहाँबाट आए ? dhene ɦonʈe ɦonʈe re tʃik dʏnta re The other things are like this, and what other subject, अब यस्तो यस्तो हो, अनि के विषय (कारण) हो ? ŋa ʈo ʃjamlə dhi ljakadi kanʈe dʒuŋu tʃi ghanʈe dʒhũŋu What will you be working on later? भोलि पछि यो काम चाहिं कस्तो हुन्छ, के कस्तो हुन्छ nepaliki ʈhim di ɦonʈe re ɦonʈe re labdilə Saying the rule of Nepali law is like this, नेपालको कानुन चाहिँ यस्तो यो यस्तो हो भनेर di=DM tam tʃatʃa tʃik tam ŋaraŋ khubiki dhuru sja khu nani I can tell you a little. थोरै मात्र कुरा म आफै खुविले यहाँ राख्न सकेमा ŋaki tʃhjampu tʃhjampu lə ŋəe bhidzaja lə ləb khũ I can tell it to people who are very close to me. मेरो मिलनसार मिलनसारलाई मैले छोराहरूलाई भन्न सक्छु। lap khũ I can teach them. सिकाउन सक्छु। dhuru ʃjamukhu tʃhik lariŋ dhuru ʃjamu mukunani dhe dʒhethap mere If I can't tell you the matters, there is no other way to communicate. यहाँ राख्न नसके केही शव्दहरू यहाँ राख्न नसकेमा अनि उपाय छैन। dhene ŋa khija taŋ ŋjamtu lə thuk thukdi Since I have meet you I believe... अनि म तपाईँहरूसँगै (भेट) भेटेर dhetʃi dʒhorna ɦjaŋteraŋ thuk tʃe tʃempu ɦin if I can live with you, I will be very happy. बस्न पाएमा धेरै नै कृतज्ञ हुने थिएँ। khija thuk tʃe tʃhe nəməste Namaste and goodbye to you all. तपाईँहरू (लाई) धन्यवाद नमस्ते।